Za komodskými drakmi alebo tam kde vonia canang sari

Keď sa povie Bali, každý si predstaví krásne pláže zaliate slnkom. Keď sa povie Komodo Islands, málo kto vie, že je to posledné miesto na zemi, kde žije Varan Komodský. A čo také znamená Ring of Fire? Kto vie, čo sa v tejto oblastí deje a na čo si dať pozor? A keď poviem „canang sari“, tak len ten, kto ju videl a cítil, ten vie čo to je… A preto by som Vám rád previedol touto nádhernou krajinou, ktorá sa volá Indonézia.

Prebdená noc pred odletom, kedy som ešte riešil lokálne letenky na Flores, ma ráno dostalo do stavu rozbitej cigánskej hračky. Ranná sprcha urobí zo mna človeka a ide sa na letisko. Check-in, China Eastern boarding a 14:30 sa odliepame z Pražského letiska smer Shanghaj. Cena letenky zodpovedala servisu a skoro žiadnej angličtine u letušiek. Ale dôležité je, že letíme a dobrodružstvo sa môže začať.

Po 10h letu pristávame v Sanghaji a plní elánu, že si pozreme mesto, dostávame studenú sprchu. Čínsky oficiér si postavil hlavu a spolu s x ďalšími cestujúcimi z iných krajín a rovnakým úmyslom pozrieť si mesto, všetkých posiela do prdele. K tomu je celá story, ale…my teda ostávame nedobrovolne 11h na letisku. S novým mexickým kamarátom Johnatanom dávame obed, podriemavame, túlame sa letiskom a čakáme na ďalších 6h letu do Denpasaru. 

00:30 a nás víta krásne a čisté letisko. K tomu dorazila aj naša batožina, no čo si viac človek môže priať. Áno, sprchu 🙂 Takže ATM, taxi a smer TROPICAL PARADISE VILLA. Taxikár blúdil, my sme data nemali, offline mapy tiež nie, nakoniec sme to našli. Asi to bolo tým, že som išiel omrknúť jednu uličku, v ktorej by to mohlo byť a skočil som do howna. Proste šťastie sa nalepilo na… sandále. Nikola, landlord ako som ne-tušil z predchádzajúcej konverzácie v ENG jazyku bol chalanisko Niko a nie žena Nikola. A čo lepšie…slováčisko. 

Indonézske raňajky človeka nakopnú. Kokosové orechy, ovocná misa, sendvič s kuracím mäsom…Prvé kontakty s lokálnym jazykom vo forme poďakovania – Trimakasih. A následne Sama Sama, čo znamená „Rádo sa stalo/Není za čo“. Začína krásny deň. Kupujeme lokálne dátové 10GB SIMky a na ubytku preberáme 2x skútre aj s helmami na dnešný trip smer Tanah Lot Temple.

Už samotná cesta skútrom okolo rýžových polí a v tom Balíjskom trafiku je zážitok. Na prvý pohľad chaotická doprava, no po čase prídete tomu na chuť a zistíte, že vodiči sú neskutočne tolerantní a nápomocní.

Tanah Lot Temple, je Temple na ostrovčeku, ktorý bol podľa legendy kedysi spojený s pevninou a viera kňaza šíriaceho náboženstvo ho oddelila. Pri odlive sa dá dostať k nemu, ale do vnútra môžete ísť len patrične oblečený k modlitbe. Sarong nemal nikto a tak sme si dali len malý rituál od miestnych svätých mužov. Prechádzka do okolia ukazuje nádherný skalný previs. Oddychujeme na krásnom výhlade na temple. Presúvame sa cez tržnicu dať si nejaké ovocie a kokos. Je strašný úpek a kokos je záchrana. Zoznámili sme sa so Snake fruit. Hrkálka ovocie so šupinatým povrchom hada. Chutná podobne ako lichy.

V týchto končinách človek ochutná ovocie či zeleninu, ktorú doma nenájdete. Dragon Fruit, Snake Fruit, Durian, Jack Fruit, Mangosteen, Boni, Soursop, Rambutan a mnoho ďalších. Tie farby a tvary otvárajú chuťové poháriky. 

Ďalšia zastávka TAMAN AYUN TEMPLE. Pri vstupe zdarma zapožičiavame sarongy. Vodná nádrž, krásny chrámový komplex, svastiky, fontány a žiadny turisti. Aspoň sme ocovi poslali krásne foto k narodeninám.

S blížiacim sa večerom sa uberáme v heavy traffiku nazad na ubytko do Kuta. Zastavujeme kúsok pred ubytkom na rozcestí, kde na miestnom trhu dávame famóznu večeru za pár korún aj s duplou a miestnymi drinkami. V podstane za 7€ máme 4 veľké porcie aj s pitím. Večer zavŕšený osviežením v bazéne a slivovicou v sqelej partii. Niko a Miška, ak budete čítať, tak veľké dík a isto sa ešte uvidíme. 

Veľký piatok ráno a my sa nakladáme zo všetkou batožinou na skútre, lúčime sa selfíčkom a ako miestnáci na naložených motorkách sa presúvame ďalej. Myslím, že aj domáci obdivovali náš presun. Po ubytovaní v ASTA HOUSE začíname na známej Dreamland Beach. Krásnym golfovým areálom sa dostávame na pláž. Pláž je zdarma. Krásna aj na prechádzky, more už trochu sklamanie. Ťažko povedať či to bol len prúd alebo je také stále, ale kelímky a iné single use plastics sa vznášali na hladine… Prechádzka po pláži stojí za to. V ľavej časti je na kôloch postavný nejaký dom vysoko nad plážou. Po osviežení nasleduje ULUWATU TEMPLE a privítanie drzými opicami. Tento chrám je na prekrásnom brale nad morom a tie výhľady z každej strany stoja za to. V lesíku „Monkey Forest“ v areále sme našli opičí bazén a skupinu drzých makakov, ktoré kradnú turistom všetko čo je nezaistené. Chvíľka nepozornosti a okuliare, šiltovky, foťáky, mobily sú fuč…Takže be aware.

„A story? Počas toho ako si dopľňame energiu kokosovým mliekom a lyžicou dolujeme dužinu, pri susednom stole zatiaľ makak ukradol dioptrické okuliare a o pár metrov ďalej ich rozchrúmal. Majitel neveril tomu, čo sa práve stalo. Iný makak zasa čúral priamo zo stromu, alebo hádzal konáre na ludí, čo sedeli dole.“

Večer o 8PM odovzdávame skútre a tak rýchla zastávka v zmenárni, kde sa z nás stávajú milionáry a smerom na Nikom odporúčaný JIMBARAN FISH MARKET. Tu si morské pochutiny kúpite za pár korún a o stánok vedľa Vám ich ugrilujú. Nenechať sa zlákať reštauráciami na začiatku marketu, ktoré sú predražené.

Jedlo sqelé, zato moje ochutnávacie bunky neodolali miestnej limonáde a aj keď bola otvorená až predo mnou… tak niečo hmotné som prehltol…zbytok som vylial na zem…aj s tými skapatými velkými muchami čo boli na dne flašky…

V totálnom lejaku naskakujeme na skútre a cez hustú dopravu okolo letiska štrikujeme na ubytko vrátiť skútre. Meškáme asi 1h, ale všetko s úsmevom na tvári vyriešime selfíčkom a limonádami. Vešer zavŕšime sqelou večerou a niekoľkými flaškami indonézskej značky piva Bintang. 

Biela sobota, budíček 5:20 a odlet z Domestic Airport na ostrov Flores, kde nás čakajú „Komodo Dragons“. Technical issue na lete nás zdržalo 2h.

V lietadle čítam brožúru, kde každá viera mala modlidbu za šťastný let a pristánie. Z vierou teda čítam radšej všetky modlitby 🙂

Po prílete do Labuanbajo na letisku Komodo naskakujeme do vanu a z meškaním sa presúvame niekoľko hodinovou cestou necestou na opačný koniec ostrova odkiaľ budeme robiť trek do WAE REBO village. Guide Frydo a Noš šofér, ktorý dostal prezývku Šumacher, lebo ide diera nediera a len smeje, no nevie ani prt anglicky. Cestou nás sprevádzajú nádherné scenérie, ryžové polia, usmiati dedinčania zberajúci sea snails a ich neľahký život v horách.

V indonézií majú problém s diabetes. Ryža je v každom chode a nie každý pracuje na poli. Do toho ešte aj džús sladia, takže je treba vopred povedať, že bez cukru chcete všetko.

Po 5h ne-cesty a 30min. cesty na motorkách, keďže cestu v horách strhla voda, začíname 2,5h trek do dediny WAE REBO. Frydo sa vyzul a šlapeme miestami blatistým chodníkom cez Rain forest. Za svetla čeloviek a poletujúcich svetlušiek sa dostávame na miesto. Pred vstupom do dediny zabúchame na drevenný peň a čakáme na správu z dediny. Až keď „zabúchajú“ aj oni, môžeme prísť do dediny. Obereme si pijavice z nôh a zložíme sa na mieste v chatke s rohožami a dekami kde strávime noc. Je Biela sobota, osada je veriaca a tak všetci nastajlovaní v krásnom a čistom oblečení idú na omšu. Pridávame sa.

Okrem iného jazyka by človek nepoznal, že je na omši na opačnom konci sveta. Akurát uhlíky do kadidla dával farár lopatou z vonkajšieho ohniska. Vyfasovali sme sviečky a tak si uctili aj my Bielu sobotu. 

Privstal som si, aby som si vychutnal prázdnu dedinu pri východe slnka a tak som sa potichy vykradol z miestnosti. Nádhera. Stojíte na náhornej plošine medzi zelenými kopcami. Neviem prestať fotiť. 7 šišatých chatiek, ihrisko, oltár. 

Syn „Ancestora“ nás zavolal do najväčšej chatky. V ich jazyku sa odrieka modlitba, ktorou nás prijali medzi seba. Ano…prijali. Nie povolili vstup. A tak celý deň, každý kto nás stretol v dedine sa s úsmevom snami zoznámil. Môžete tu ostať ako dlho chcete.

Chatka má systém, kto, kde može spať atď. 8 miestností, ohnisko v strede postavené na hlinenom základe, tradičné hrnce a to všetko v rúške dymu z ohniska. Predstavte si to…

Exploring okolia, prírodné kúpele, kávovníky, zahrádky, taro (podobné manioku), z ktorého sa robí kaša, treba to dlho variť, inak je to jedovaté. Psy strážiace vstupy do opida… Veľmi autentické. Po ceste z dediny je krásny výhľad na dedinu. Popri ceste kakao, jackfruit, Bob Marley Tree, opice prebiehajú cez cestu, množstvo motýlov a vážok. Mnou milované chilli rastie popri ceste a má teda grády… 

Viete čo znamená skratka FBI? Flores Bumpy Island 🙂 No pre mňa navždy ostrov motýľov a vážok.

Po ceste nazad v horách ešte výborné Banana chips a Passion Fruit kúpené od miestej rodinky, ktorá práve hrala spoločenskú hru…Kto chytí viac bĺch. Ono si to normálne chodilo a skákalo…to som ešte nevidel. 🙂

Po návrate do Labuan Bajo dávame na večeru pivo a kelímkové čínske polievky no a samozrejme Bintang. (Labuan=prístav a Bajo je kmeň Bajuáncov prišlích zo Sulavéz. BTW: To su tí čo zberajú perly a dlho vydržia pod vodou)

Raňajky na terase priamo na pláži vystriedalo nevšedné prebudenie elektrickým kopancom z prehistorického toustera. Nebol zapojený, tak som ho zapol, no a zrejme bola fáza na kostre…Poviem Vám, že pár krát som už pecku dostal, ale po tejto som sa pár minút spamätával. 

Tento deň priniesol ale aj ďalší z nádherných zážitkov a to je Národný Park Komodo na drevenej bárke len pre nás s vlastnou posádkou. Výhoda byť mimo sezónu… Ostrovy sú potiahnuté biliardovým plátnom.

Prvá zastávka je ostrov Rinca. Bereme velký okruh s guidom a jeho Y palicou. Hovorí sa, že ak prišla do kontaktu s varanom, nemali by ste sa jej chytať. Kopec je posiaty fosíliami a tak si berem pamiatku. V lese stretávame tlupu opíc, water buffalo a prvá „komodica“.

Varany sú aktívne hlavne ráno medzi 6-8AM. Okrem baktérií v papuli majú aj zuby obsahujúce toxín, ktorý spôsobí obeti šok a tak účinkuje rýchlejšie. Opicu zožerú hneď, na buvola si počkajú skoro mesiac. Vyzerajú komótne, ale sú nepredvídateľné. Hniezdo má 15-30 vajec a falošné vstupy. Pár hniezd o priemere 3m sme videli po ceste do dediny, kde sme vyrážali. Asi 100m od vstupu kde sme začínali sa vyvaluje 6 dospelých varanov. 

Delfíny nás sprevádzajú na ďalší ostrov a tým je Komodo Island. Dlhé mólo obyčajne vítajúce cruiseshipy víta len nás 🙂 Vstupný portál na Komodo. 

Guide mi hovorí, že či sa nechcem odvotiť hentam s tým varanom, ktorý si gýčovito leží na pláži a vyhliada turistov. A ja, že… To s tým drevenným? Opak bol pravdou. Bol fakt živý.

Potulkami po ostove sme prišli na to, že všetky varany, ktoré sme na ostrove videli, si našli vždy miesto s krásnym výhľadom…Na ostrove sa pohybujú divoké prasatá, srny a iná potrava pre komodo. Opice už požrali. Miestni guidi tvrdia, že ich nekŕmia a že zatial im stačí potrava na ostrove. Krásne vyrezávané varany Vám dajú zbohom pri odchode z ostrova. Ešte sqelý banán v cestíčku posypaný syrom a miestna večera na lodi. Dnes to bude noc strávená na hornom decku na madračkách pri ostrove legendárnom Komodo Island. 

Po tom prišla loďka. Miestnák prišiel predať pivo. Neobišiel. Odišiel. Potom prišiel zasa či nechceme vyrezávané malé varany. Kúpil som, on zarobil a ja som bol rád, že som mu trochu pomohol. Príbeh nekončí. Varany sa strčili do batohu a ráno sme prišli na to, že varanom chýba chvost, alebo noha, alebo ma obhryzenú hlavu… Myši… 🙂 Takže varany s príbehom.

Šnorchlovanie na Pink Beach. Videli ste niekedy ružovú pláž? Ja už hej. Nadrolený červený koral sfarbil pláž do ružova a krásne plytké driftovacie šnorchlovanie s rybami všetkých farieb. Presúvame sa k Manta Pointu. Ako už preklad napovedá…Nezabudnuteľný zážitok s mantami vo voľnej prírode. 5 veľkých mánt lietajúcich pod nami. Neskutočný feeling! Poslednou zastávkou pred Labuanbajo prístavom je Kanawa Island a krásne šnorchlovanie v coral gardens s epickým katalógovým mólom. Bohužial sme nestihli potápanie, alebo výlet na trojfarebné jazerá na Mt.Kelimutu. Dedinky ako Liang Ndara, Jerebu´u, či Cunca Wulang a skákanie z vodopádu.

Musím povedať, že Flores a Komodo National Park vo mne zanechali nádherné zážitky spojené s prírodou a bez turistov. Posledné foto krásneho prístavu z kopca, smer letisko a odlet ATR-72  do Denpasaru.

Ráno odchod minivanom do 56km vzdialeného PadangBai. V officine dostávame drevene boarding pasy na fast boat na Lombok. Po necelých 2 hodinkách a zastávkach na všetkých Gili ostrovoch sme dorazili do prístavu Bangsal na Lomboku. Nejaký odvoz? Okrem taxíkov aj pomalované minikoňové povozy. Ubytko máme až v 30km vzdialenom Senggigi takže aby kôň neutrpel ujmu, bereme taxík. Po ceste okolo stánkov so zeleninou, ovocím, nakupujeme ovocnú večeru kocháme sa výhľadom na Senggigi Beach. V ponuke sú aj akváriové rybičky alebo vtáky v klietkach.

Šofér 4x zodvihol telefón, nič nepovedal, vypočul si asi 30s monológ a bez slova položil. Až mi to nedalo a pýtam sa kto volal… A on, že jeho žena 🙂 Hovorím si… tak tu su už reku hodne ďaleko v komunikácii 🙂

Na ubytku, ktoré má zlaté časy za sebou…zariadujeme plánovaný 3D/2N výstup na Mt.Rinjani aj s drop-offom na Gili Meno. (Dostali sme skvelý tip…ale to bude príhoda) A bereme 2 skútre na preskútrovanie okolia. Krásne zábery rolníkov na rýžových poliach. SADE Village – tradičná lombocká dedinka. Parádny výletík a zadarmo. Naozaj, nič neplatíte za vstup (donation), lokálny človek čo tam, žije Vás prevedie dedinkou a keď chcete nakúpite hocičo handmade a veru odporúčam. Krásne batiky, sosky, šatky, masky…všetko za pár korún miestnym a nádherné. Zaujali ma hudobné nástroje a jedno bambusové klepadlo a kovové hrnce Gamelan. Typickým znakom Lomboku sú sýpky v tvare Lomboku ostrova, kam pre prístup platia prísne pravidlá. Cestou nazad sme to zobrali cez Mataram, dali sme večeru za neuveritelných 4.5€ 3 jedla s pitím a zakončili pohľadom na krásne osvetlenú mešitu Islamic Center NGC. 

V noci mi nejaký pekný kúsok pavúka alebo veľký šváb, netuším padol na hlavu a prebehol po tváry, zhodil som to v rýchlosti z tváre a bolo po spánku a o 5AM budíček. A ja v prdeli nevyspatý a vústup pred nami.

Odvoz zmätenými miestňákmi, bez angličtiny, tankujeme na ručnej pumpe. Asi 300m pred cielom došiel benzín v kopci. Chudák auto…V Senaru nechávame batožiny a na korbe auta sa vezieme do Sembalunu odkial je začiatok. Registrácia podľa pasov a začíname…

Dnešný target je jasný. Rim vo výške 2650mnm. 4 etapy, prvá príjemná prechádzka cez vysokú trávu pod Mt.Rinjiny. 2 Etapa, začína stúpanie, zriadkavo videné black ebony leaf monkeys na stromoch a drzé bežné makaky, ktoré jednej turistke vytrhli snack priamo od úst. Čakajú pri chodníku v tráve na vhodný moment. Etapa 3 a 4 je riaden strmák v oblakoch. S údivom sledujeme portrov ako behajú v tých žabkách s tou náložou hrncov, jedla v košoch. Samá šlacha. Konečne RIM, prevýšenie 1600mnm a nádherný výhľad na jazero Segara Anak Lake v ktorom leží baby volcano Mt.Baru Jari.

Makakovník v pozadí s týmto vulkanickým jazerom sa nedá prestať fotiť. Bohužiaľ tie isté makaky rozbalujú vreca s odpadkami a hodne odpadkov v okolí. Unavení dávame večeru a padáme do stanu. Sme fascinovaný suchou toaletou. Diera v zemi, 4 tyčky omotané látkou. Sqelé odvetrávanie, čistý záchod. Vidíte do okolia keď stojíte, ale nevidieť Vás keď…

Je 2:30AM a my sme zobudený teplým čajom a toustami s marmeládou. Na otázku, kto ide na Summit, som nakoniec povedal, že idem. Priznám sa, že som mal toho plné tráky. Ideme 3ja. Ja a párik belgičanov. Beriem si len 2x snickers a 2l vody do bundy. 1 etapa bol pohodový trek pod zerodovanú stranu kopca. 2 etapa…to bol kríž, strmák, štvornožky, ľudia si pomáhajú po ceste hore a prvý odpadlíci. V prasklinách a strmých posunoch sa po 3h sa dostávame na hrebeň. 3 etapa, plný elánu rýchlou chôdzou až pod posledných asi 300 výčkových metrov. 4 etapa martírium. Čo krok, to sa zosunie pôda pod nohami. Hodne veľký morál. Východ slnka mám asi 200metrov pod vrcholom, ale pochybujem o sebe či to dám. Fúka a je okolo nuly. Po východe slnka bojujem o Summit Mt.Rinjani a asi po 1h15min vyhrávam. 3762mnm dobitých. Výhľad je nádherný, je úplne jasná obloha, výhľady do ďaleka a dokonca je vidieť Gili ostrovy. Užívam si to asi 10min. a treba ísť dole. Ako na lyžiach. Nemalo zmysel vysypávať popol z topánok. Nohy dostali zabrať. Celá paráda trvala 7h a ja som v prdeli. Na otázku kedy pokračujeme, mi bolo povedané, že za 30min. Pohľadom som ho uzemnil. 

Celý vtip bol podstate v tom, že naši známi nám nevedomky poskytli informácie, ktorím sme verili, ale nepreverili. Oba páriky nezávislo na sebe dali 2D/1N trip na Mt.Rinjani a povedali nám, že je to záhul, že treba zobrať ten trek na 3D/2N. Lenže trek na 3D/2N začína v inej dedine, ide sa až na summit a schádza sa poslednou etapou do miesta kde oni začínali. Takže chceli pomôcť, ale v podstate dali náš posledný úsek. Takže tento náš trek ak odporučím tak len tým s dobrou kondičkou a na 4D/3N zo Sembalunu do Senaru.

Teraz už v trojici, po raňajkách a relatívnom oddychu schádzame k jazeru po brutálne strmom schodovitom svahu. Záhul na kolená a stehná. V jazere močím nohy. Vraj sa dá v ňom kúpať, ale keď vidím tie ryby hore bruchami…nešiel som. Úsmevné je, keď sa po obede umyju riady v tom jazere. Hygieeeena 🙂 Proste Low-cost. Pohľad na jazero je nádherný a snažím sa načerpať nejakú silu. Bosý prekračujeme rieku a ideme k Pengkereman Jembangan hot springs, guide sa nám stratil…všetko špatne. Keď sme sa našli, vedel, že to poservítkoval. Posledných asi 2km moje ego utrpelo ďalši bodiček. Už som neprešiel súvislo ani 50m do kopca a tak som dal svoj batoh Dinovi. Krásne výhľady som registroval len letmo.

V kempe, kde vlastne boli naši známi som dostal zimnicu od únavy, bolo mi na zvracanie a nevedel som sa prestať klepať. Nechty na nohách sú fialové a isto to neprežijú. Vedľa sa modlí australan, aby to peklo už skončilo. 

Druhý deň ráno ledvom obúvam topánky a vidím viac nechtov fialových…Schádzame do oblakov, taká malá náplasť na bolavé nohy. Oblaky strieda rainforest s opicami a nádherne voňajúcimi kvetmi stromov. Ako sme schádzali začína pršať, vystrkujú sa pijavice, ale to už prechádzame vytúženou vstupnou bránou v Senaru. Peklo skončilo. Odregistrácia pri výstupe a v ten deň sa zapisujem ako 19ty v poradí, je 12:25. Posledné 2km už idem bosý.

…čo mi zdvihlo ego, bol pocit, keď som dostal odpoveď na otázku…Koľko ľudí za deň dosiahne vrcholu. Bolo mi povedané, že z 350 tak 50. Trek patrí medzi najkrajšie, ale aj ťažšie na svete a hora dostala miestne pomenovanie „Regret mountain“. Zaslúžene.

Vyzdvihujeme batohy, po ceste zastavujeme vyzdvihnúť Belgičanov a pritom objavujeme úplnou náhodou vodopád Sendang Gile Waterfall. Presun do prístavu a tešenie sa na oddych na Gili Meno. Lombok je čisto moslimský ostrov, bez predsudkov príjemný ludia, asi o 2/3 lacnejší ako Bali, akurát Bintang nejde zohnať. Výborné MIO GORENG jedlo mi tak nejak ostane spojené s indonéziou. 

Naskakujeme do miestnej Bungy, ktorá nás s miestňákmi odváža na Gili Meno. 30min príjemnej plavby a alejou s voňavých plumérií na krásne, miestne ubytko za pár korún. Chladničku s Bintangom si navštevujem ako doma. Tá pohoda, dôvera, žiadne argumentovnie…Učme sa čechoslovácii.

Gili Meno sa dá obísť peši dookola za 2 hodinky. Lenže pokiaľ ste mali výstup na Mt.Rinjani…tak sedíte každú chvílku v plážovom bare s kokosom v ruke. Po ceste stretávame minikonské povozy a krásne scenérie na more. Šnorchlovanie sa neoplatí brať ako výlet. Všetky lokality sú na doplávanie. Všetko sa dá driftom severne od Diana Cafe (pár metrov pred Cafe je Turtle Sanctuary) je spot, kde sa chodia kŕmiť korytnačky, cez krásne coral gardens, množstvo rýb dokonca murény, Nest Sculpture s 24mi sochami v kruhu a kúsok odtiaľ je ešte ešte jedno malé hniezdo s 3ma sochami ležiacimi v kruhu. Niekde ešte dalej je vrak lode Bounty. Nádhera. 

Vláda chcela všetky sochy z mora vytiahnúť, že je to príliš sexistické. Miestny nakoniec vyhrali, že to prilákalo množstvo turistov. Sú to také útočiská pre ryby a je to naozaj krásne fotogenické. 

Pohodový pokec s Weedmanom a presun na západ slnka nad Gili Meno Lake a ako najlepšie…s kokosom v ruke.

Prišli sme do Rastafabaru pri jazere, strašná pohoda už pri pohlade na bar a barmana. Že by sme poprosili kokosy. Fešák v príjemnom opojení, hovorí, že bohužial už nemá, ale že povie kamarátovi. Po chvíľke kamarát nechodí a my sledujeme ako Rastafa leze na kokosovú palmu s mačetou a zhadzuje 3 kokosy. Žiaden problém. No skoro ako u nás, keď dostanem chuť na mrkvu. Pohľad na západ slnka nad jazerom, s kokosom v ruke, volavky a my sedíme na úplne rozpadnutom móle, ktoré nás zázrakom drží nad vodou…

Na ubytku nás čaká krásne voňavé, vypraté prádlo. Toto je vôňa Indonézie.

Keď som odchádzal na prechádzku, nechal som deťom balíček bonparov. Keď som sa vrátil. Pri stole sedeli 4ria dospelí, pred sebou kôpky pridelených bonparov a plné ústa. Ten úsmev o dvoch zuboch s bonparom…Z úsmevom som podpichol, že to bolo pre deti a nie pre nich. A zasa spokojné happy faces.

Banana/Pineapple pancakes sú neodmysliteľnými raňajkami. Must try. Krátka návšteva romanticky ladeného Gili Air po ceste na Bali do Amedu. Gili Air ma tak nádherné scenérie do typicky gýčových katalógových fotiek, že dovidenia. Je najmenší s týchto troch s možnosťami na diving/snorkeling/freediving, ale zato najkludnejší. 

Presun na Bali do Jemeluk Bay trvá FreeBirdom 1:45min. Priamo oproti vylodeniu je náš ciel ECO DIVE BALI centrum, s ktorými strávime nasledovných pár dní. Navštívené lokality sú popísané v sekcii potápania aj s fotkami. Bolo naozaj čo vidieť, hlavne Američan John s rodinou, skvelý chlap a jeho ústretovosť vopred si dohodnúť lokality, ktoré som si pozisťoval vopred. Žiaden problém. Vyfasovali sme výstroj, všetko nastroja, prestroja, private ponory s vlastným divemasterom CHOMANom. Ženy na hlavách prinášajú a odnášajú ťažké flaše. Vraj to nemám riešiť, že sú radi, že si privyrobia. Navštívené lokality Liberty Wreck Bow to Stern, Bunutan, Pyramids, Jemeluk Wall (stretli sme sa s Paťkou a dali obed, drinky a ARAK – balijsky chlast), Tulamben (po ceste na lokalitu si vulkán Mt.Agung odpufol dym),  Matahari alias Sunrise a Coral Garden (lepšie je ísť od Matahari reštiky k parkovisku), Drop Off, Seraya a môj prvý MUCK DIVE. Tento ponor si isto ešte niekedy zopakujem.

Tu Vám dám tri storky.

Pred týmto ponorom som mal menší úraz na palci. Pravdepodobne žahavý koral sa mi zaryl tak do palca, že to nešlo vybrať ani hrdzavou zicherkou. Zrejme mikroháčiky, preto nešiel von a bolel ako čert. Tak som navštívil neďalekú doktorku. Keď sa jej nepodarilo koral vybrať asi 20cm veľkou okrúhlou pinzetou, rozhodla sa pre radikálny rez. Umŕtvila mi palec, otvorila ho rezom tvaru + a otvorila ako banán 🙂 Koral vybrala, zalepila, dala antibiotika a … šiel som na nočný ponor. 🙂

Druhá príhoda sa udiala pred a počas ponoru. Pred ponorom, zapadá slnko a miestni popíjajú z bandasky TOA. Je to niečo ako burčák z nakvašených palmových plodov. Samozrejme som sa pridal, je to hnus. Pár bratských foto a hups do vody. Na hotely som prepočítaval peniaze a chýbalo mi 50EUR, 10 a 100USD. Nepríjemnosť, no zároveň vtipné na tom bolo to, že tých 100USD boli falošné, tie som nosil v peňaženke od SríLanky z nejakého pohrebu.

Je ráno a mi sa vezieme na ranný ponor po ceste smerom k Mt.Agungu. Je 9:00 a ja si všimnem, že si práve sopka odfukla. Rýchlo to ukazujem šoférovi a ten v klude hovorí, že to zvykne tak raz za 4dni si odfuknúť. No čo na to povedať. Potápať sa pod sopkou, ktorá si raz odpufne trochu viac a nikto nevie kedy. A to je teraz na 2jke, čo znamená, že sa meria CO2 a žiadne výpravy nie sú povolené.

Večera v GALANGA reštaurácii, krásna štýlová s vonkajším bambusovým prístreškovým stolovaním. Slivovica ako skoro každý večer preložená študentskou pečaťou. Posledné dva ponory boli na Kubu shipwreck a Kubu Coral Garden. Obedom sa lúčime s Chomanom, Zuzu dokončila AOWD kurz, gratulácia a John pri platení nám dal obrovskú zľavu, niekoľko 100USD. Deň predtým som mu dal 1/2l slivovice a veľmi mu chutila. Takže som rád, že chutila a nám vybavila zľavu. Nečakali sme to, ale bolo to príjemné. Thanks John a Tomáš Janecký za tip. 😉

Cesta minibusom do Ubudu je nádherná. Krásne rýžové, kaskádové plantáže oblasti Tirta Ganga a náhodou sme našli Copi Luwak Taru Agro Caffe (Tree House). „Tu na strome pred obchodom, prosím pekne za vtáka vysí netopier. Presnejšie kaloň. Nieje ani priviazaný, necháva sa kŕmiť pytayou. Vajčák jeden “

Copi Luwak je v indonéštine Cibetková Káva. Cibetky vyhľadávajú len tie najchutnejšie zrnká kávy, ktoré po prejdení tráviacim traktom sú zbavené dužinového obalu, ale aj kofeinu a to som nevedel. Najlepšie na tom bolo to, že ten vykadený kávový zlepenec krásne voňal karamelom. Nesmejte sa. Káva pripravená časostrojom mi moc nechutila. Vyzerala ako káva, ale moc nechutila ako káva. Bola kyslá. Zato alternatívne ochutnávky čajov boli fajn a čaj s mangosteenu, alebo červeného zázvoru nám urobil chuť.

Ubud. Mestečko vsadené priamo v srdci Bali. Na moje prekvapenie celkom turistov a turistických reštaurácií. Ubytovanie má však krásného Balijského ducha, komunitné, zašité a pritom kúsok v centre. Prvé kroky v meste viedli do lekárne, mám infekciu v nohe, tak to potrebujem preliečiť. Ešte si slobodne dávam pivo z chladničky a zreparovaný idem spať. Ráno múdrejšie večera.

Ráno ako z rozprávky. Vôňa zapálenéj tyčinky Canang Sari, královské raňajky (ovocie a pancakes) a prišiel sa pozriet aj Green Crested Lizard. Pozér.

Skútre a smer Tegenungan Waterfall. Schádza sa po strmých schodoch ku vodopádu s veľkým prietokom, dá sa vyliezť aj nad vodopád no nohy mám KO. Jedna z topiek dneška je HIDDEN CANYON. Dikez Katka a Doktor za typ. Jednoducho paráda. Kaňon vydlabaný vodou, kde sa brodíte riekou, preliezaťe, preskakujete, preplavujete hladkými stenami asi 20m vysokým kaňonom celkom 2h. Štandardná dĺžka nám nestačila, tak po návrhu, že sa dá ísť aj ďalej, neváhame a pokračujeme. Túto experience odporúčam zažiť.

Mother of Temples alebo Besakih Temple. Chrámový komplex rovno na svahu Mt.Agungu. Táto sopka už viac krát zničila tento komplex a znova bol vskriesený z popola. Tento komplex sme nevedomky navštívili v čase, kedy sa tú konali najväčšie oslavy k Full Moon a to Betara Turun Kabeh. Čierno, červeno, žlto, biela výzdoba, kde každá farba bola zasvetená inej Hindu bohyni. Turisti žiadni, zato ľudia vyzdobení zlatom, usmiati prinášali do chrámov obetiny v šperkovniciach a tradičných šatách. Miestni nás príjemne registrovali pohľadmi a úsmevom, lebo sme boli jediní turisti a ešte aj guide nás zaviedol na tie najkrašie lookouty v areále, kde to bolo na hrane kam turisti môžu. Skvelý zážitok. 

Po návrate do Ubudu na skútri bez svetla si na ulici kupujeme na rýchlo lístky na Tari Kecak Fire performance. Ja som vedel čo je to, pretože to má neskutočne silný náboj vo dokumentárnom filme BARAKA. Musíte

vidieť. Je to Hindu Balinézske, tradične hrané len mužmi v temploch Bali, dramaticko-hudobný tanec podľa predlohy Ramayana, známe aj ako Ramayana Monkey Chant. Stojí za to to vidieť. Kultúra musí byť.

Ubud Market je jedno z miest, ktoré nesmiete vynechať. Farby, ludia, lacno nakúpite, dá sa zjednávať a tak krásne ručne robené veci za pár korún nájdete málokde. Takže ak ovocie/zeleninu tak sem, ak suveníry tak sem, ak nástenné malby na plátnach s balijskou tématikou, ak drevené penisy rôznych veľkostí pre multifunkčné použitie tak sem a ak hudobné nástroje…

Vošiel som do jedných hudobnín. Mám rád lokálne inštrumentálne nástroje a do hľadáčika mi padol nástroj známy pod názvom Hang Drum/Handpan. Trochu som si zahral a užil nádherný zvuk tohto meditačného nástroja. Hudobník mi dal krásnu cenu a ja som urobil obrovskú chybu, že som si ho nekupil. Ten zvuk Vás dostane, ale keďže sa tam ešte vrátim, možno si tam na mňa počká.

Ešte jedna vec. Vždy keď ste u niekoho niečo kúpili, tak predavačka sa tými peniazmi viac krát dotkla ostatních vecí k predaju. Myslím, že pre očistenie peňazí, lepší predaj atď. Kúsok odtiaľ je Monkey Forest s drzími Makakmi, čo poskakujú už po ceste. Sú tu posvätné stromy, stovky rokov staré napríklad Majegan, ktorého listy sa používajú pri rôznych pohrebných ceremoniáloch. Niektoré z nich tvoria nádhernú alej ponad cestu.

Čo sa asi neoplatí je toľko ospevovaný Capuhan Ridgewalk. Je to krátka prechádzka dohromady asi 3km. Pár pekných výhľadov, na konci kokos na osvieženie a jeden zazretý chipmunk.

Nasledujú nádherné rýžové terasy Tegallalang Rice Terrace po ceste na Pura Tirta Empul. Tento chrámový komplex je navštevovaný veriacimi pre okúpanie sa v posvätnom prameni. Súbor bazénov, vyvierajúca kryštálová voda, krásny areál a otvorená bránka niekam…Krásny areál a isto treba vidieť.

Viac mi netrebalo. Nikto nás nevidel, turisti tam neboli a tak sme prešli nízkou bránkou, vošli a za sebou zavreli. Ocitli sme sa v chrámovej časti zarastenej džungľou. Schody niekam do neznáma, ticho a žiadny turisti ani veriaci. Krásne miesto na relax.

Bomba bolo navštívenie chrámu Pura Gunung Kawi. Toto miesto dýcha neskutočnou energiou. Sú tu nádherné kaskádovité ryžové plantáže, hrobkový komplex vytesaný do skál, miestni tu na kolene vyrábajú neskutočné skvosty z kokosových orechov alebo lebiek buvolov. Krásny areál na relax.

Po ceste z mesta posledná večera vo Warungu a návrat na ubytko po veci a odvoz na letisko.

Po ceste na ubytko som zbadal starý antikvariát, v podstate miestnosť bez dverí priamo z ulice a dostal som nutkanie sa tam pozrieť. Odchádzam odtiaľ s krásnou, z dreva vyrezávanou, zaprášenou maskou Garudy. Garuda je popísaný ako kráľ vtákov a je všeobecne stále bdelý ochránca s mocou rýchlo sa dostať kdekoľvek. Častokrát v podobe okrídleného človeka. 

Krátke zhodnotenie? Celý trip bol sqelý, akčný, napínavý, šťavnatý a som si istý, že sa sem ešte vrátim. Potápanie je tu nádherné, ľudia úžastní, jedlo veľmi chutné a keď nájdete správny Warung tak sa dá chutne najesť za pár IDR. Príroda je tu krásna, len hodne smutné je povedomie ľudí o plastovom odpade. Nie je to v nich. Je im pohodlné používať plasty v hocijakej forme, odhodiť kdekoľvek a sú miesta, ktorým je dobre sa vyhnúť aby ste si nepokazili dojem z dovolenky.

Posledná rada… Ak nemusíte, tak nelete cez Shanghai, alebo tam majte aspon 24h stopover, inak narazíte na červenú päsť čínskych úradníkov.

27.3-15.4.2018